Osviecim, Krakow, Wieliczka . . len tak narýchlo

25. januára 2013 10:35, Prečítané 13 013x, pampuch, Cestovanie

Osobne som sa na tento poznávací výlet veľmi tešil, aj keď som Krakow navštívil predtým asi trikrát. Toto mesto si ma zaviazalo už asi pred dvanástimi rokmi, kedy som ho navštívil po prvýkrát. Návšteva tohto mesta sa teraz už neniesla v duchu študentského prežívania mladosti, ale vybral som sa tam s manželkou. Nebolo ničím nezvyčajným, že som v jej spoločnosti Krakow spomínal vo viacerých superlatívoch. No zároveň som si čím viac pripadal ako barbar, keď sme sa tam spolu doteraz ešte nevybrali. Dopravu do Poľska sme si zabezpečili vlastným autom, čo je podľa mňa najlepším riešením pri poznávaní krajiny. Avšak stretnete sa s viacerými anomáliami ako napríklad často neviete do akej obce, či mesta vchádzate, pretože značky nie sú označené názvom ale len akýmsi panoramatickým logom mesta. Také tie vežičky, domy a podobne. Ale dá sa s tým cesta prežiť. I napriek tomu však relatívne dobre zvládnete navigáciu až do cieľa. Mimochodom mali sme len papierovú mapu a zopár tlačených google navigačných papierov. Napriek nevedomosti, kedy najbližšie sa dostaneme k návšteve Poľska, sme chceli vyťažiť z predĺženého víkendu maximum. Preto sme naplánovali trasu Skalica, Oswienčim, Krakow a soľné bane vo Wieličke. Je to neskutočne nabitý program na tri dni a preto sme si vyberali len tie pamiatky, ktoré nás zaujali najviac, pretože spoznať len Krakow s jeho všetkými pamätihodnosťami a zaujímavosťami možno tak asi za týždeň, ak nie viac. Návšteve priestorov bývalého koncentračného tábora Auchswitz – Birkenau v Oswiečime som sa, po predchádzajúcej návšteve, teraz dlho bránil. Je to miesto, ktoré naozaj asi treba navštíviť. Nechcem aby to vyznelo ako nepísaná povinnosť, dokonca sa dá o tom relatívne dlho polemizovať… Je to miesto, …hm ako ho najlepšie popísať. Asi som precitlivelý, no výklad som zvládol asi len do polovice, potom už len predýchanie niekde vonku na schodoch. V hlave vyvstávajú rôzne otázky o ľudskosti, živote, nádeji nenávisti. Veľa ľudí naokolo, ako sa mám tváriť, keď som videl takúto prehliadku? Neviem, ani neviem ako som sa nakoniec tváril. Okrem tohto intenzívneho prežívania vám bude dopriate aj poznanie faktov o histórii toho miesta, dokonca sa stretnete i s expozíciou slovenských židov. Prehliadku v Oswiečime môžete zakončiť v druhom koncentračnom tábore Auchswitz Birkenau II., vzdialenom asi dva kilometre od tábora v centre Oswiečimu. My sme návštevu oboch miest absolvovali tentokrát bez sprievodcu, čo je síce zdarma, avšak ak návštevník ide prvýkrát, je celkom vhodné zabezpečiť si ho. Lebo až nakoniec sme zistili, že sa nedostaneme na hliadkovaciu vežu.

Cestou do Krakowa sme v tom superdaždi nespozorovali extra zaujímavé veci a vo chvíľke nesústredenia spolu s opísaným spôsobom dopravného značenia, sa mi podarilo v Krakowe zablúdiť skoro do centra. Nič neobvyklé, avšak hotel mal byť na periférii. Jeho poloha sa odrazila na celkom prijateľnej cene za ubytovanie, jedlo, parkovanie a bazén v jednom. Obavy z nedostupnosti centra sa pominuli hneď na druhé ráno. Sieť MHD je v Krakowe vyriešená veľmi dobre a cestovanie je pohodlné a bezpečné. Historické centrum do desať minút a druhý deň sa mohol začať. V podstate sme mali na pamiatky mesta len jeden deň, a preto bola selekcia dosť radikálna, ale nabudúce si to vynahradíme. Jedno z najkrajších miest je Stary rynek, akési srdce Krakowa, kde pochopíte, že ste v centre jednej z celosvetových turistických destinácií. V tomto priestore so starou tržnicou, mariánskou bazilikou, radničnou vežou, historickými budovami a mnohými reštauráciami a barmi pulzuje rušný život takpovediac nonstop. Pre dokonalejšie precítenie génia lóci tohto mesta sa oplatí navštíviť námestie a jeho okolie i v noci, prejsť si pár barmi, či v podvečer sledovať miestnych pouličných umelcov, ktorí dotvárajú auru historičnosti. Ale pekne poporiadku.

Tržnicu sme navštívili z dvôch dôvodov. Kvôli jej okulahodiacemu vzhľadu a obchodom so suvenírmi vo vnútri tržnice. Samozrejme, že ani krakowské suveníry sa nevyhli globalizačným trendom a asi najoriginálnejšie vyzneli postavičky v miestnych krojoch a jantár vo všakovakých podobách. Zrána je tu ešte pomenej turistov, a preto sa oplatí si privstať. Ak túžite po panoramatickom výhľade na celé mesto, je tu možnosť vyjsť na jednu s veží mariánskej baziliky. Ako sprievodca do histórie poslúži hlas trúbky, ktorá sa ozýva každú hodinu– podľa legendy je to časť hymny, ktorú hral trubač, pokiaľ ho nezostrelil lučištník počas nájazdu tatárov. No treba brať na zreteľ skutočnosť, že na vrchol vedie veľa a veľa schodov a točia sa skoro stále do jednej strany. Ale ten výhľad za to naozaj stojí. Akú krásu uvidíte z veže baziliky, takú môžete zazrieť i z jej útrob. Vo vnútri je však zakázané fotografovanie, no tí šikovnejší si kostol zvečniť dokážu. Mimochodom kostolov je v Krakowe naozaj veľké množstvo. Jedným z tých najpozoruhodnejších je kostol sv. Petra a Pavla, ktorý stojí na ulici Grodzka.

Ďalším unikátnym miestom je kráľovský hrad Wavel, vystavaný na brale nad riekou Visla. V podhradí sme mali možnosť si pripomenúť život prezidenta Lecha Kaczynského, pochovaného na Waweli spolu s poľskými kráľmi. Hrad vám ponúkne okrem viacerých expozícií i krásne výhľady na rozkvitnuté záhrady, vystavanú baziliku, rôzne architektonické zaujímavosti či nástenné maľby. Treba sa však na chvíľu zastaviť, vystúpiť z radu turistov, sadnúť si a vychutnávať ten pokoj a krásu.

Mesto v meste, tak sa označuje aj mestská židovská časť Kazimierz, kde bolo počas druhej svetovej vojny vytvorené židovské geto. Je to zčasti zakonzervovaný urbanistický celok s príznačnými židovskými stavbami. Nájdete tu viacero pamiatok spojených s týmto etnikom ako múzeá, cintoríny, obchody či synagógy. Neodmysliteľnou súčasťou tejto časti mesta sú davy ľudí, ktorí sa identifikujú vlajkou Izraela. Prečo asi?! Rád pozorujem ľudí a premýšľam nad ich správaním a podobne. Preto mi často vyvstávali otázky typu: hľadajú svojich predkov z čias holokaustu, alebo len vzdávajú hold a snažia sa dozvedieť viac o tomto mieste? Tých príbehov je určite veľa a asi som veľmi zvedavý.

Pri spoznávaní mesta je určite dobré poznať jeho históriu, pamiatky, inštitúcie a podobne. No myslím si, že mesto – miesto nespoznáte pokiaľ sa neodkloníte z hlavných chodníkov. Treba navštíviť uličky mimo centra, vidieť miestnych ľudí pri stretávaní sa, pri vešaní prádla a iných bežných vecí zo života. Až to vám dotvorí obraz miesta a doplní to živé, ľudské a spoločenské. Je to akýsi bonus navyše, ktorým si mozaiku pocitov a obrazov mesta dotvoríte sami.

Poslednou zastávkou trojdňového poznávania tohto regiónu boli soľné bane vo Wieličke neďaleko Krakowa. Počul som o tomto mieste veľakrát rozprávať v samých superlatívoch. Ak čakáte úchvatné prostredie, ste na mieste. Treba však zísť po úzkom schodisku približne stopäťdesiat metrov pod povrch, a potom sa môžete tri hodiny kochať prírodnými krásami i výtvormi ľudskej práce. Všetky tie chodby, drevené výstuhy, premostenia vám prídu úžasné a zároveň sa pýtate ako to všetko mohli vytvoriť bez súčasných technických možností. Úzke chodby sa striedajú s priestrannými halami doplnenými obrazmi vytesanými v soľnej stene a rôznymi sochami trpaslíkov či svätcov. Dokonalosť zážitku vám zabezpečí výstup, resp. vyfáranie banským výťahom. Ak ste náhodou nekúpili suvenír pod povrchom tak nezúfajte, v okolí baní ich ponúkajú na každom kroku.

Cestou nazad sme sa vybrali v smere na Trstenú. Príroda krásna, panorámy nádherné, jediné, čo vás môže mierne znechutiť, sú neskutočne rozťahané dediny a úseky medzi nimi naopak veľmi krátke, čiže s 50-tkou na tachometri si toho z cesty aspoň viac zapamätáte.