pampuch.blog.pravda.sk

Nebolo nám viac treba, keď prišla ponuka na cestu do centra Katalánska. Pár rokov nazad som tade prechádzal, keď sme cestovali do Castelló de la Plana, ale o tom zasa inokedy. Barcelona bola môj sen už od detských čias. Leteli sme do Girony a v podvečer sme sa autobusom dostali priamo do Barcelony. Žiara veľkomesta a ruch akoby ani náznakom nezmenila skutočnosť, že nastala noc. Ubytovanie v srdci Barcelony, priamo na La Rambla v hosteli Kabul. Kto obľubuje interkulturalitu live, určite si príde na svoje.

Ak prídete do Barcelony ako turista a túžite poznať čo najviac, presťahujte sa tam aspoň na rok. Ale ak máte prvý pokus a len pár dní, tak sa akosi podvedome orientujete na hlavné pamiatky a zaujímavosti tohto mesta. Hneď ráno vás privíta ospalá La Rambla, kedy si ju môžete vychutnať bez návalu turistov, street umelcov a predavačov. Ruch postrehnete azda len na tržnici, kde dostane zabrať najmä vaše gurmánske vedomie, či podvedomie. Nazvať sa to dá akokoľvek. Zaručene čerstvé ovocie či miestne špeciality. Rôzne tie údené šunky, pohyblivé rybacie delikatesy a chrumkavé pečivo. Naviac to všetko za rozumnú cenu. Na konci ulice sa vám otvorí Plaza Catalunya. Monumentálne námestie s viacerými plastikami a rušným životom. Hlavným lákadlom pre nás však bola Gaudího Sagrada Familia, ktorá na vás kričí z každého bulletinu. V Barcelone je viac ako pravdepodobné, že sa stretnete s viacerými Gaudího stavbami. Každá jedna, ktorú sme videl, je svojím spôsobom avantgardnou a už aj tak skvelému urbanizmu dodáva osobitý punc. Pri Sagrade zostanete stáť a chvíľu neviete čo povedať, teda aspoň mne sa to stalo. To, čo sľubujú turistický sprievodcovia sa tu niekoľkokrát znásobí. Stavba ma ochromila a zároveň vo mne vzišlo viacero rečníckych otázok, z ktorých som čerpal ešte niekoľko dní. Napríklad o limitoch architektúry, o samotnom Gaudím, o túžbe dosiahnuť nebies, o Bohu a tak ďalej. Z tejto levitácie ma prebralo strkanie v dave okolo celej katedrály, zmes jazykov a hlavne množstvo aktívnych fotografov. Azyl sme našli na neďalekej lavičke odkiaľ sa dal ten skvost nerušene pozorovať. Davy ľudí smerujúcich dnu, ďalšie davy smerom von, sochy, angličtina, ruština, Japonci, Maďari, pouliční predajcovia permanentne utekajúci pred policajnými hliadkami, my dvaja  a v rukách mandarínky z tržnice. Sladké a šťavnaté.

Po celodennom pešom obdivovaní mesta sme zašli na malý odpočinok do Parc de la Ciutadella, kde okrem iného sídli aj katalánsky parlament. Obľúbené miesto na trávenie voľného času nielen pre domácich, ale i turistov. Tam rodina s deťmi, hneď vedľa chlapíci v oblekoch na pracovnom stretnutí, opodiaľ starci s fajkami čítajúci noviny. Na každom kroku možno spoznávať mentalitu a prežívanie každodennosti Barcelončanov. Neďaleko parku sa nachádza La Monumental. Aréna určená na býčie zápasy, kde by človek mohol ešte viac nazrieť do duše Katalánca. Aj keď neviem, či by som našiel guráž na také predstavenie, no možnosť tu bola.

K Parc Guell sme sa doviezli myslím autobusom miestnej MHD. Monumentálnosť a avantgarda. To boli dva pojmy, ktoré sa mi okamžite spojili s týmto miestom. Fotiek na nete nájdeme nespočetne, no prečítať si v Parc Guell čerstvé noviny, stretnúť sa s priateľmi na niektorej s oddychových zón, z ktorých každá jedna je unikátna a neopakovateľná svojou polohou či architektonickým prevedením, to je to, čo precítite len tam. Mňa osobne dostal Gaudí tým dokonalým spojením prírody, umenia a človeka, ktoré v parku nájdete na každom kroku. S priateľmi tam dokážete stráviť i celý deň. Vzhľadom na to, že sme Barcelonu absolvovali v októbri, bolo v okolí všetkých pamiatok pomenej turistov ako v lete, ale aj tak sa v Parc Guell nevyhnete návalu turistov, najmä pri jašterici pri hlavnom vstupe. Kde si ale kľud užiť môžete dosýta, sú mestské pláže, kde v tomto čase stretnete len zopár turistov a mladé Thajčanky ponúkajúce masáže priamo na pláži. Miesto na oddych ako stvorené, len šum mora a vy. Ešte káva v prístavnej kaviarni a smelo k nočnej Barcelone. Plné ulice mladých ľudí, hudobné a tanečné kluby, skvelé reštaurácie, drogy, prostitútky a silné zážitky.

Keď sme ráno vychádzali „metrovlakom“ mimo podzemia smer Montserrat, slnko už riadne pražilo i napriek pokročilej jeseni. Cesta trvala niečo do hodiny, no v rámci častého zamýšľania sa nad tým, čo nás dnes čaká, mi cesta ubehla ako voda. Už z vlakového nádražia bolo vidieť, že sme prišli k úžasnému miestu. Už len pár minút lanovkou na skalu a môžeme obdivovať skvostný kláštor Montserrat s ešte skvostnejšími výhľadmi do okolia. Ak už niekedy budete poblíž, neváhajte ani chvíľu nad návštevou tohto skalného útvaru s kláštorom. Ťažko sa dá opísať slovami zážitok z tohto miesta. Azda najvýstižnejšie by to vystihlo slovo pokoj. Vzduch už nemal tú slankavú príchuť ako v Barcelone a zo zeme vyrastali skaly rôznych tvarov pripomínajúce rôzne postavy. I napriek množstvu turistov si tu človek našiel svoje miesto na strávenie toho, čo Montserrat ponúka nielen pre oči, ale takisto i pre dušu.

Posledný deň sme sa s priateľkou rozhodli, že sa vymaníme zo spoločnosti našich spolucestujúcich a záver dovolenky si venujeme sami sebe. Romantických miest je  v Barcelone nespočetne. Avšak vecná romantika nebola až taká podstatná ako napríklad spoločné zablúdenie pri hľadaní katedrály Avinguda. Až zájdením do bočným ulíc mimo turistických trás objavíte bežný život Kataláncov, ich spôsob komunikácie, ich úsmev či rozhnevaný krik. Veľmi príjemným miestom na trávenie času vo dvojici je park pod hradom Castel de Montjuic. Z prístavu bolo možné dostať sa tam buď lanovkou, alebo kľukatými cestičkami, miestami i cez dieru v plote. Záleží len na vás. Úhľadný park s rôznymi jazierkami a ešte rôznejšou faunou, miestami interesantné kovové plastiky. Relax na každom kroku, teda ak nevezmeme do úvahy to stúpanie do kopca. No na samom vrchu stojí impozantná vojenská pevnosť, ktorá sama osebe nie je pre turistu príliš lákavá.  Avšak z jej hradieb sa ponúka skvelý panoramatický výhľad na veľkú časť mesta. Z jednej strany prístav a pobrežie a na strane druhej centrum mesta s olympijským parkom. Miesto na piknik ako stvorené. Posledným miestom, ktoré sme navštívili, bol prístav pri Maremagnum priamo pri západe slnka, kde sme dali niekoľkodňovým zážitkom dobrú noc.