Bolo niečo po ôsmej ráno a na oblohe sa ukazoval slnečný septembrový deň. Niečo na štýl júlového horúceho dňa, len s príjemnejšou vonkajšou teplotou, akosi vhodnejšou na poznávanie Istrie. Cestovanie autom po Istrii mi vždy ubehne o čosi rýchlejšie ako bežná cesta napríklad do Bratislavy. Kľukaté cesty lemované po okrajoch kamennými múrikmi akoby ohradzovali olivové sady miestnych farmárov. Nejde však o prejavy estetického cítenia Istrijcov, lež o prepracovaný systém zadržiavania dažďovej vody. O dokonalejšie precítenie miestnej flóry sa postará, aj keď len letmo, otvorené okno na aute. Prečo nakoniec nezapojiť čo najviac zmyslov? Keď už sme si mysleli, že snáď Grožnjan ani neexistuje, obajvil sa panoramatický obraz mestečka usadeného na kopci, spočiatku videný cez húštinu borovíc a oslnený ranným, zato už sýtym slnkom. Už poriadne ani neviem ako som sa dostal k odporúčaniu navštíviť toto miesto. Nič to na tom. História mesta siaha až do 12. storočia a panovníkov vystriedalo nespočetnekrát. Krátko po druhej svetovej vojne sa z mestečka vysťahovali aj poslední pôvodní talianski obyvatelia. Po období chátrania sa do Grožnjanu začali sťahovať umelci a vytvorili z neho turistickú destináciu ponúkajúcu nielen magnetky a podobné upomienkové predmety, ale vo viacerých galériách vám sú ponúknuté aj predmety s vyššou umeleckou hodnotou. Génia loci tu cítiť na každom kroku. Ospalé mestečko s kľukatými úzkymi uličkami, kde na každom kroku vychutnávajú rannú kávu mnohí miestni umelci. Ak ste vybavení troškou drzosti, bude vám dopriate navštíviť zopár zákutí či súkromných záhrad, kde sa nebudete kochať výhľadom na Jadran, ale zato pocítite neopísateľný pokoj a spomalený beh času. Presne ako keď si ľahnete na kreslo, zatvoríte oči a na tvári sa vám vystrúha blažený úsmev z ešte blaženejšieho pocitu. Ako inšpirácia mi poslúžilo očividné bezstarostné prežívanie každodennosti domácich obyvateľov do očí bijúce na každom kroku. Predsa len umelci….
Cestou späť sme vyhladnutí navštívili mestečko Buje. To síce neprekonalo môj turistický zážitok z Grožnjanu, ale predsa som rád, že sme sa tu zastavili. Už len kvôli skutočnosti, že názov ich námestia bol totožný s mojím prieviskom. Okrem zopár pamiatok, na ktorých návštevu sme už nemali silu, sme na konci námestia našli výbornú pizzeriu San Leonardo. Vrelo odporúčam aj posedenie na terase pod obrovským stromom a zaujímavou kovovou plastikou s výhľadom do okolitého údolia.
Tohtoročná cesta do Chorvátska v smere Viedeň, Graz, Maribor, Koper bola okorenená miernym, ale naozaj len miernym a náhodným odbočením od trasy, čo malo za následok, že v slovinskom meste Koper namiesto odbočenia smer Umag, sme sa ocitli v Taliansku. Klišé Všetko zlé je na niečo dobré platilo aj tentokrát. Zlé odbočenie nás doviedlo až do dedinky Muggia. Úžasný kľud prístavnej dedinky by sa tu dal krájať a exportovať. Túžba po konečnej zastávke Umag – Katoro nás však hnala ďalej. Slovinské pobrežie sme absolvovali asi za pol hodinu a destinácia Umag bola na dosah. Neverte obrázkom, ktoré vám poskytuje prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia. Jedno z odporúčaní, ktoré sa mi potvrdilo až tentokrát. V Umagu sa nedá kúpať. Respektíve dá, ale len s mierne posunutým vnímaním schodnosti pláže a porastu na kameňoch. Nie som akási fajnovka, kúpal som sa už hocikde, ale keď sme si mohli vybrať, navštívili sme neďaleký Novigrad.
Bolo to myslím po ceste z Buje, keď nás do Novigradu doviala skôr náhoda ako zámer. Zo širšieho okolia tu bola asi najschodnejšia pláž a paradoxne najväčší kľud. S neprajnosťou prírody sa tu miestni vysporiadali priam bravúrne a pre bezproblémový vstup do mora vytvorili akési vodné chodníky. Autom sa dostanete až priamo ku pláži. Len je vhodné mať pri sebe nejaké drobné na parkovné, aby ste potom nemuseli zbytočne chodiť po meste a hľadať obchody. A potom si len užívate šumenie mora, čerstvý vzduch a v septembri aj relatívne ticho na pláži, nakoľko prevažnú skupinu turistov tvorili dôchodci z Nemecka.
S návštevou mesta Koper sme koketovali už v predošlých rokoch, no vyšlo to až teraz. Teda keď nerátam blúdenie v prvý deň dovolenky, kedy sme v tomto meste zle odbočili a privítala nás informačná tabuľa Republica Italiana. Koper, moderné prístavné mesto s bohatou históriou, ktorú možno precítiť na rôznych menších námestiach, v úzkych uličkách s množstvom obchodov plných turistov. Zaujímavé nie sú len pamiatky, ale aj každodenný život miestnych obyvateľov. Stačí zahnúť do prázdnej uličky, kde nevidíte turistov a uvidíte ženy na lavičke pred domom, hrajúce sa deti alebo len tak precítite hlasy vychádzajúce z okolitých bytov, aj keď im vôbec nerozumiete. Zrazu sa objavíte na malej tržnici, kam ako turista skôr zablúdite, než by vás tam zaviedla turistická mapka. Tu a tam vidíte rozdiely a podobnosti v spôsoboch správania sa s tendenciou porovnávať kultúru miestnych so svojou vlastnou. Po ceste späť natrafíte na mestečko Portorož. Určite sa oplatí zastaviť a vychutnať si niektorú z miestnych reštaurácií.
Keď už ste tak blízko, nevynechajte návštevu mestečka Poreč. Jednak kvôli Eufráziovej bazilike zapísanej v zozname Unesco, a jednak kvôli čaru tohto mesta, teda najmä jeho historickej časti. K historickému centru sa dostanete aj chodníkom z jednej strany obmývaným morom, z druhej ohraničeným hradbou stien mestských budov, po okrajoch lavičky na odpočinok. V septembri je už turistov pomenej a skôr stretnete triedu detí s učiteľkou odchádzajúcich zjavne na hodinu plávania ku pláži. Len tak sme zastavili a ticho závideli, takým tým miernym obhliadnutím sa. Aby sme nezabudli na spomínaný chrámový komplex zapísaný v zozname pamiatok Unesco, len pripomeniem, že najzaujímavejším úkazom na nádvorí chrámu sú mozaikové obrazy, vďaka ktorým je porečský komplex taký výnimočný. Tomuto fenoménu sú podriadené všetky turistické suveníry, tak ako všade na svete. K tomu sa pridajú výreční čašníci ovládajúci aj vašu reč a o zábavu a nový zážitok je postarané. Chutne sa najesť sa dá takmer všade a dokonca za rozumnú cenu si vychutnáte i morské špeciality priamo v centre. Neduhy globalizovaného sveta sa odzrkadlili aj na hlavnom námestí, kde si veselo vyhrávali juhoamerickí indiánski študenti tak ako za mojich stredoškolských čias si vyhrávali na trojičke v Trnave.
Je viac než isté, že som popísal len veľmi skratkovito pocity a zážitky zo severnej Istrie. Preto vrelo odporúčam návštevu tohto regiónu, kde si príde na svoje každý….
Vrelo odporúčam aj moju obľúbenú ...
Celá debata | RSS tejto debaty