pampuch.blog.pravda.sk

Vzhľadom na neskutočne škaredé počasie počas tohtoročných vianočných sviatkov, som sa konečne dopracoval k tomuto článku. V ňom vám chcem priblížiť nielen slovom, ale i fotografiami, moju prvú naozajstnú dovolenku pri mori. Nie že by som pri mori ešte nebol. No nikdy to nebola dovolenka v pravom slova zmysle, ale skôr ojedinelá zastávka v rámci nejakého festivalu, na ktorom sme sa zrovna zúčastnili. O tých snáď napíšem niekedy inokedy.

Ani neviem prečo, ale vždy som mal akýsi nevrlý vzťah k tuctovým destináciám ako Chorvátsko. Asi pre ich zahltenosť turistami. Hmm, doteraz neviem. A predsa sme sa vybrali práve tam. Teda moje rozhodnutie to nebolo, ale akceptoval som ho. Cieľovým mestom, či skôr mestečkom sa stala Baška Voda, letovisko vzdialené asi desať kilometrov severne od známeho turistického mestečka Makarska. To mesto si pamätám ešte z detstva, keď mi o ňom rozprával kamarát, čo chodil na prázdniny našej susede. Rado sa volal,.. a tak nejak som si spomenul aj na neho.

Cestovanie patrí k mojim obľúbeným aktivitám, avšak existujú aj výnimky ako napríklad prechod Maďarskom po starej ceste na Szombathely. Podľa mojej manželky Maďarom schválili v Bruseli grant na dopravné značky (nakoľko je to lacnejšie ako opraviť samotú cestu), a preto ich bolo vidieť každých dvesto metrov. Všetky tie patálie s rozbitou cestou a nepohodlným autobusom k tomu dokonale pozitívne zatienili prvé slnečné lúče objavujúce sa nad hladinou mora, ranná prechádzka po prázdnej pláži, kde bolo počuť a cítiť len more. Začínala naša prvá dovolenka.

Rozoberať ubytovanie a podobné záležitosti na tomto mieste nie je potrebné, jednoducho všetko bolo v najlepšom poriadku. Bývali sme v hoteli Hrvatska. Ten síce už svoje pamätal, no zbytočne niečo vytýkať. Veď po čo ide človek na dovolenku? Teda aspoň my sme si šli odpočinúť, samozrejme aktívne. Oboch by nás asi roztrhlo, ak by sme mali dva týždne preležať na pláži. Samotná Baška Voda je mestečkom, ktorých je na Jadrane mnoho, avšak získa si vás behom chvíle. Klasická promenáda s obchodíkmi, kde sa odohráva život miestnych. Teda aspoň toľko, koľko vám sami ukážu. No treba si chvíľu počkať, než sa z rána prebudia. Aj keď čaro rannej promenády sa tým nijako neznižuje. Ešte teraz si pamätám ako sa do tejto atmosféry prebúdzajúceho sa mestečka vmiešava vôňa borovíc a slanej vody. V pozadí počujete ako je ranné ticho pomaly ale isto prerušované zhovárajucimi sa turistami, prvými výkrikmi detí vo vode a potom to slastné ovlaženie vo vode…to vás úplne dostane. Pláže v Baške Vode sú, teda aspoň boli čisté a príjemne sa tu relaxovalo. Avšak zo zvedavosti sme sa počas rannej dilemy s výberom miesta na kúpanie dostali do Brely, dedinky hneď vedľa. Cesta akurát na prebranie sa do nového dňa po výdatných raňajkách. Pláž na Brele sa ešte stále hrdila akýmsi privilégiom jedného z naj miest na plávanie na svete. Myslím, že to bolo opodstatnené. Slnko, tieň, voda, krásny záliv, takmer identické kamene na pláži…no treba zažiť. Tých ciest na pláž v Brele sme absolvovali ešte niekoľko.

Aj s ohľadom na kulturologické základy nášho vzdelania sme ešte doma naplánovali dovolenkové spestrenia spoznávaním život a miestnych ľudí. Niektoré vyšli, iné sa zasa pozmenili. Z balkóna hotela sme si raz večer všimli malé svetielka niekde v skalách nad naším hotelom. Ráno, samozrejme po raňajkách, tie sú základom, sa naše kroky vydali smerom k dedine Bast, priamo nad Baškou Vodou. V podstate nás tam nič neťahalo, len zvedavosť. O to viac sa človek poteší, ak sa mu obyčajná prechádzka odvďačí krásnym výhľadom a dokonca i náhodným objavením skalného zákutia s kostolom sv. Rocha. Treba sa však zásobiť kopcom vody, aj keď v Baste vyviera prameň čistej pramenistej priamo zo skaly.

Ak sa vám hory a skaly zunujú a chcete mať zasa niečo viac z mora, je potom naporúdzi jedna milá cesta popri pobreží smerujúca až do Makarskej. Nuda pláže, nedostupné skalné bralá, borovicové zákutia priamo pri vode, sem tam malé osady pri ktorých možno pozorovať kľudný život ich obyvateľov. To všetko ponúka táto cesta.

Tiež ju možno absolvovať aj na bicykli, avšak táto schodnosť je určená pre zručnejších jazdcov. Nikam sa nemusíte náhliť, nájdete si miesta, kde osviežite telo i dušu. Nečakajte bufety a reštaurácie. Je to kus prírody, kde sa len odpočíva. Všetko ostatné nájdete v rušnej Makarskej. Záleží len na vás, či to bude výlet na tri hodiny, alebo na celý deň. Späť sa dá dostať aj taxíkom i autobusom.

Posledná výprava po okolí Bašky Vody teraz smerovala na bývalé pôsobisko nášho literárneho velikána Martina Kukučína. Je to ostrov Brač, ležiaci nedaľeko. Nalákať sme sa nechali na výlet spojený s ochutnávkou rýb. Kotvili sme v mestečku Povlja, kde síce po Kukučínovi ani stopy, ale v rámci exkurzie sme sa dostali do miestneho kostolíka, mimochodom veľmi zaujímavého nielen architektonicky, ale i historicky. Presné detaily si už nepamätám, no už keď sa budete náhodou nachádzať niekde poblíž, určite sa nechajte nalákať aj vy. Vrcholom celého dňa bolo posedenie v miestnej reštaurácii, kde sa podávali grilované ryby a chutnalo sa miestne víno.

Na spiatočnej ceste na Slovensko nám chutil burek a do chrbta fúkal bura.

viac fotografií na http://robertsviba.webnode.sk/news/smer-baska-voda/