Nedá sa mi nepristaviť pri jednej zaujímavej ceste, či skôr jednom zaujímavom dni. Tentokrát bol cieľom našej cesty ostrov Capri. Predstaviť ho by bolo veľmi náročné, najmä pre našinca. To by som prenechal hrdým domácim ostrovanom, alebo bohatým turistom, ktorý trávia na ostrove oveľa viac času. O Capri som sa dozvedel už, dávnejšie, niekedy v puberte, prostredníctvom známeho romantického seriálu, ktorý sa mi v tom čase zdal byť neskutočne vágny, miestami trápny. O pár rokov neskôr som sa k nemu dostal opäť, cez jednu výnimočnú osobu. Tentokrát som dal šancu nám obom….
Po raňajkách na pláži sa začalo usmievať slnko na nás oboch. Neklamný znak krásneho počasia, nám dopriateho, ktoré nám malo spríjemňovať cestu na ostrov. Onedlho sedíme už v Neapole, niekde na kamennej lavici v prístave a nechávame sa unášať veľkosťou …snáď všetkého…lodí, prístavu, samotného Neapola. Kde tu sme stretli miestny folklór v podobe predajcov čohokoľvek..také tie pojazdné obchodíky s bižutériou, elektronikou a podobného sortimentu v podaní nelegálnych prisťahovalcov. Pod chvíľou už zakotvil trajekt a pestrá multi-kulti paleta cestovateľov začala nastupovať. Nemilé prekvapenie bolo, keď nám neumožnili výstup na otvorenú palubu. Ani nevieme doteraz prečo. Tak sme sa dostali k igelitovým vreckám a celé hodinu sme precestovali zatvorený v bruchu trajektu.
Slnko, voda, húfy turistov…..Capri !!!! V cene zájazdu bola aj doprava po ostrove minibusmi. Kto má však rád pešiu turistiku, netreba to s tým luxusom preháňať. K vrchnej časti ostrova sa dá dostať schodmi, ktorých je približne 600. No musím pripomenúť, že cesta minibusom po Capri je nezabudnuteľný zážitok, najmä keď sa stretnú dva také stroje na ceste o niečo širšej ako je chodník a po pravej strane namiesto cesty vidieť len 200 metrovú jamu a vodič popri tom telefonuje….
Vo vrchnej časti ostrova, v mestečku Anacapri sa nachádza príjemné múzeum, miestne vyhlásené parfumérie, krásne parky a lanovka, ktorá vás vyvezie na samý vrchol ostrova, kde si naozaj dosýta vychutnáte výhľad na ostrov… Veľmi odporúčam!!!! Všade naokolo sa poneviera veľa turistov z celého sveta, dá sa aj fajne najesť v reštaurácii na námestíčku, ale ak si zídete o ulicu, dva nižšie pre menej náročných je otvorený bežný fast food, čo sa odráža aj na cene. Nedá mi nepripomenúť jednu raritu malého námestia na Anacapri. Ide o toaletu…najštýlovejšiu toaletu akú som kedy v živote videl….
Cestou dolu sa ešte treba zastaviť v cisárskych záhradách, kde sa dá parádne zrelaxovať, nakoľko už toho má každý tak trochu aj dosť. Samotné Capri na mňa pôsobilo milo, útulne, mamonársky, farebne….bola to akási zmes pocitov krásnych a zároveň aj nedostupných. Ale to ide bokom, keď si sadnete na neustále obsadených schodoch do katedrály na jednom malom námestí, zatvoríte oči a vychutnávate si tú symfóniu multilinguálnej vravy, šumu vetra a mora….hmmmm. Po celom dni sa zastavíte plný zážitkov a dojmov a len tak sa necháte unášať tým pocitom bezstarostnosti, ktorý vás behom chvíle opantá.
Treba vidieť, zažiť, precítiť….. a najlepšie na niekoľko dní
Pampuch