Krížom krážom Kampániou I.

Taliansko ako krajina s bohatou históriou, kultúrnym dedičstvom, nádhernými prírodnými scenériami a zaujímavou mentalitou má v sebe čosi, čo sa jednoducho obísť nedá, nedá sa preskočiť. Či myslím na umenie, každodennosť, spôsoby komunikácie a správania, folklór a pod. Vcelku neskoro sa mi podarilo Taliansko navštíviť aspoň trochu dôkladnejšie, než je len prechod krajinou so zastávkami na diaľničných autogrilloch, ale nakoniec to vyšlo. Niet mojej manželky, si myslím, že by som sa tam ani nedostal.

Ono, človek ako ja sa na takéto cesty snaží pripraviť, čo odporúčam aj ostatným, najmä kvôli využitiu všetkého, čo mi je ponúknuté. Samozrejme v rámci možností.

Zhodou rôznych náhod a myšlienkových pochodov sa do centra nášho záujmu dostala oblasť Kampánie so základným táborom v letovisku Baia Domizia vo villagio camp La Serra ( http://www.laserra.com/uk/homepage.html ). Výber destinácie bol výsledkom spolčenia sa s CK a jej majiteľom, ktorý sa nám celý čas staral o spestrenie pobytu rôznymi grotesknými a dramatickými situáciami.

Samotné mestečko Baia Domizia nie je pre turistov poznávateľov až tak príťažlivým miestom. Avšak dostupnosť Neapolu, Pompejí, Vezuvu, ostrova Capri a Ischia tento fakt stavajú do pozície zbytočne rozoberateľného a človek je rád, že nakoniec po celodennom výlete sa má kde zložiť, kde bez večne zavadzajúcich turistov môže vychutnávať to šeptanie mora a vravu večerného príboja.

No ale k samotným výletom, lebo čoskoro je koniec vytúženého voľna, ktoré si tak uzurpujeme len pre seba. Sorrento, Amalfi a amalfské pobrežie sa môžu popýšiť zaujímavou urbanistickou koncepciou vystavania mesta a okolitých dedín na prímorských skalách v terasovitom štýle. K tomu vôňa kávy z miestnych kaviarní, dohadovanie miestnych nezabudnuteľným talianskym štýlom o hocičom (Taliani sú snáď najkomunikatívnejší národ sveta), scenérie krásnych záhrad a výhľadov, samozrejme nechýbali ani turistické vymoženosti ako vláčik, koče a podobné výdobytky moderného cestovného ruchu. Avšak trasa tohoto výletu nie je pre slabšie nátury, nakoľko sa cesta každým kilometrom zužuje (smerom zo Sorrenta do Amalfi) a je to typ serpentína za serpentínou. No kto to prežije, Amalfi sa mu odmení svojíim čarom. Aj keď mestečko nie je preplnené turistickými pamiatkami, génius loci Vás pohltí svojou intenzitou. Na námestí dominuje katedrála s vežou a širokými schodmi. Ak dávate prednosť lacnejšej variante stravovania, neodporúčam stravovanie priamo na námestí, kde si platíte aj za stoličku. Neďaleko v bočných uličkách si kúpite oveľa chutnejšiu a lacnejšiu pizzu.
V mestečku pôsobí viacero miestnych muzikantských zoskupení, ktoré Vám spestria posedenie v reštauráciách. Samozrejme za malý poplatok…ale s tým musíte v Taliansku rátať pri všetkom. Človeku sa však vôbec nechce opustiť toto miesto, chcel by si ho nechať zabaliť. Vziať so sebou tie pocity, náladu..sviežosť.

Cestou domov sme si užili posledné kilometre prekrásneho amalfského pobrežia, obzreli sa, povzdychli…a pod chvíľou som si manželku privinul ku sebe a so zamysleným pohľadom sa veselo pousmial…